Mnohým z vás sú určite známe legendárne pušky Mosin-Nagant. Dnes si priblížime ich vznik, históriu a charakteristiku.
Jednotky cárskeho Ruska boli aj v druhej polovici 19. storočia stále vyzbrojené jednovýstrelovými puškami Berdan II. Táto zaostalosť vo výzbroji sa prejavila vo vojne s Tureckom, počas ktorej mnoho ruských vojakov padlo za obeť protivníkovym opakovacím puškám Winchester. Ukázala sa tak nesporná výhoda tohto typu zbrane a potreba modernizácie ruskej armády.
Napriek všetkému boli Rusi tvrdohlaví a do vymýšľania opakovacích pušiek sa nehrnuli. Namiesto toho vznikali návrhy na rôzne vylepšenia a vychytávky pre jednovýstrelové pušky, ktoré by urýchlili ich prebíjanie. Keď napokon dospeli k záveru, že tadeto cesta nevedie, začali konečne testovať zahraničné aj domáce dizajny opakovacích pušiek.
Medzi popredné prototypy prezentované komisii patrili pušky ruského dôstojníka Sergeja Ivanoviča Mosina a belgického puškára Léona Naganta. Obe pušky mali potenciál, no každá z nich preukázala aj mnoho slabých stránok. Došlo preto ku kompromisu – výsledná puška používa jednoduchý dizajn Sergeja Mosina v kombinácii s Nagantovou nábojovou schránkou a nabíjacím mechanizmom. Tak vznikol názov Mosin-Nagant. Treba však poznamenať, že puška bola pôvodne označovaná inými názvami.
Prvým masovo-vyrábaným variantom bol M91. Táto relatívne jednoduchá a spoľahlivá puška používa výkonný náboj 7,62x54mmR. Nábojová schránka zbrane pojme 5 nábojov. Zbraň je možné nabíjať aj nábojovými páskami. Neskôr vzniklo mnoho verzií, vrátane ostreľovačských s montážou pre puškohľad a karabínových so skrátenou hlavňou. V rôznych krajinách tiež vznikali kópie. Dokopy bolo vyrobených viac ako 37 miliónov týchto pušiek.